S neoblomným vedomím, že prioritou súčasnej doby v našej krajiny je riešenie zložitej pandemickej situácie a všetky iné veci sú odsunuté na vedľajšiu koľaj, sa Naši páni LESNÍCI aj napriek konštatovaniu Úradu pre verejné obstarávanie a usvedčenia z machinácií vo verejnom obstarávaní, rozhodli aj v tomto roku pokračovať v ich zaužívanom trende verejného obstarávania pre VYVOLENÍCH a opätovne otvoriť spornú súťaž. Je neuveriteľné s akou neochvejnou drzosťou a pohŕdavosťou, títo Naši páni LESNÍCI ignorujú všetky morálne pravidlá našej spoločnosti, nehanebne zneužívajú zlú situáciu a bez akéhokoľvek ostychu sa snažia rozkradnúť aj to málo z nášho spoločného národného majetku. Je zarážajúce, že preukázané porušovanie hospodárskej súťaže spojenej s nakladaním s našimi verejnými prostriedkami je pre štátny podnik a ich“ VYVOLENÍCH“ len nepodstatným pochybením a rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie len zdrapom papiera. Pri nás ako prostom ľude, dovoliť si niečo podobné ako Naši páni LESNÍCI je zaručeným prejavom pochovania seba samého za živa. Pre nás prostý ľud, čo i len jeden jediný cent nedoplatku v sociálnej poisťovni je ťažkým prehreškom voči štátu, ktorý ma potrebu okamžite konať a pod hrozbou aj exekúcie nás donútiť k jeho doplateniu. Nečudo, veď aj staré porekadlo hovorí: „Kôň ktorý najviac ťahá, toho najviac bijú“, teda my prostý ľud sme odkázaní ťahať aj za staré a už dávno nepoužiteľné mrciny, ktoré sú súce akurát tak do konských salám. A preto takéto maniere bezhraničnej zvrchovanosti Našich pánov LESNÍKOV je potrebné eliminovať, pretože predstavujú pre našu spoločnosť obrovské riziko. Nám ako verejnosti, nielenže je obmedzované užívanie lesného národného bohatstva ale ešte aj urputne bránené zúčastňovať sa na akomkoľvek výkone verejnej kontroly práce Našich pánov LESNÍKOV. Nehovoriac o umelo vytváranom dojme poddimenzovaného financovania lesného hospodárstva a navodenia pocitu nerentability v rukách štátneho aparátu. Popri tom ale Naši páni LESNÍCI už ani nevedia na čo sú píly, nieže ich ešte nebodaj aj obsluhovať, čo za starých dobrých čias, obsluha píly bola rutinnou činnosťou každého poriadneho lesníka. A tak v prípade potreby akútneho riešenia náhodne spadnutého stromu brániacemu v prechode návštevníkov lesa, sú Naši páni LESNÍCI – chudáci, neboráci odkázaní na pomoc lojálnych posluhovačov, ktorí ale vo finále si za svoju prácu aj tak nechajú zaplatiť. Veď ani kura nehrabe zadarmo. Takže takto zaužívaný pracovný systém našich pánov LESNÍKOV vôbec nebolí, tak po fyzickej stránke – zohýnať sa k robote už nemusia, ako aj po tej finančnej – neplatia predsa zo svojho priam im vyhovuje. Je preto potrebné položiť si otázku, aké sú zámery s našimi lesmi do budúcna. Už nie je veľa majetku, ktorý je ešte v rukách štátu a jednou z nich sú aj naše lesy. A asi by sme boli nemilo prekvapení, ak sa nebodaj dožijeme čias, keď v prípadne ďalšej neočakávanej katastrofálnej situácií v našej spoločnosti budeme nútení zaobstarať si povolenku aj na návštevu lesa, pretože les už nebude verejným priestranstvom ale len súkromným ihriskom VYVOLENÝCH, slúžiacim k ich veľkolepým hrádkami ako sú poľovačky, v ktorých si jednotlivci napĺňajú túžby s obdobia svojich chlapčenských čias o držaní skutočnej zbrane a strieľaní ako na divokom západe. Zároveň je to ich jedinou možnosťou ako sa stať aspoň na malý moment veľkým a rešpekt budiacim chlapom. Ale ak si Naši páni LESNÍCI stále myslia, že takéto maniere naša spoločnosť musí tolerovať je potrebné im pripomenúť, že obhospodarujú verejný majetok, majetok nás všetkých. Teda aj my ako verejnosť máme svoje právo a nechystáme sa ho vzdať, a preto musíme byť súčasťou rozhodovania o budúcnosti našich lesov. Aj naďalej ostávame ostražití a tvrdo budeme pokračovať v boji za zachovanie národného bohatstva aj našim budúcim pokoleniam.
