Budúcnosť lesa v rukách flustrácie, či hlúpa školácka chyba? Keď sa začnú spájať veci dovtedy nespojiteľné, môže vzniknúť akurát tak OBLUDNÁ HLÚPOSŤ. A keďže, nič človeka nenapadne samo od seba, preto aj každá HLÚPOSŤ sa musí najprv vymyslieť. Hlúposť, ktorá človeka opojeného klamom i posilneného predstavou o svojej nenahraditeľnosti, dovedie až k veľkohubým siláckym prejavom a rečiam, rovnajúcich sa zúfalej snahe nenažraného kocúra uchmatnúť si aspoň ponechané zvyšky po výdatnom obede svorky levov. Potom, jediným logickým vyústením tohto velikášstva je, neželané ale o to úprimnejšie priznanie dlhodobo utajovaného, starostlivo stráženého a PODLOzosnovaného plánu pánov “ ZAPREDANCOV“. Pánov „ZAPREDANCOV„, ktorých jedinou snahou je uchopiť moc a rozhodovať o budúcnosti našich lesov, štýlom „o nás bez nás“. Našich pánov „ZAPREDANCOV„, ktorí vlastné záujmy povyšujú nad tie verejné, ba dokonca nútia nás verejnosť, aby sme ich prijala za naše vlastné. A pánov, ktorých jediným záujmom je vlastné blaho.
A práve tu v tomto momente, my všetci už musíme spozornieť. Pretože, obavy o LES ale aj budúcnosť sa už tu bytostne stávajú pre nás osobnými. Pretože, systém fungujúci na ohýbaní zákonov, ohrozujúci základné práva a slobody i obmedzujúci prístup k informáciám širokej verejnosti ( viď. Obr.1 – stanovisko ÚVO popierajúce naše zákonné právo na informácie) sa razom stáva už ťažko zdolateľnou prekážkou v úsilí akejkoľvek záchrany, nielen životodarného lesa. A preto, lebo vytváranie účelových dohôd, podpora nezmyselných konaní (ochrana mŕtveho lesa), tolerovanie nehospodárnych výdavkov v mestských rozpočtoch (Dohoda o obmedzení ťažby v BA), ignorovanie tunelovania štátnych podnikov (zmanipulované verejné obstarávania), či akceptovanie pofidérnych výberových konaní na ministerstvách alebo účelových úradných rozhodnutí v mene vyššej moci, sa nekompromisne stali ďalšími účinnými prostriedkami našich pánov „PSEUDOLESOZÁCHRANCOV„. Pánov, ktorí tieto prostriedky dokonale zneužívajú k odpútaniu od neželanej pozornosti na započatú skazu, skazu spôsobujúcu fatálne škody v doposiaľ ťažko skúšaných, ale ešte stále odhodlaných lesov zabojovať o svoje prežitie.
Je už nemožné prehliadnuť, že naše LESY chradnú. A chradnú tak rýchlo ako miznú jarné snehy na slnečnej stráni, ba ešte rýchlejšie ako sladké predvolebné rečičky našich pánov „PSEUDOLESOZÁCHRANCOV“. Preto, je už načase precitnúť z tejto ťažkej nočnej mory a dôrazne požadovať podrobenie systému priamej verejnej kontrole. Pretože, čím skôr zabránime zahmlievaniu skutočností a podsúvaniu falošných ilúzií, klamstiev či fantazmagórií, tým skôr dosiahneme želaného rešpektu a vážnosti verejného záujmu. A keďže, naše LESY doposiaľ ťahali len za kratší koniec, je našou povinnosťou vyrovnať ich šance na budúce prežitie. Pretože pred nájazdmi novodobých, technologicky zdatných ale hlavne ziskuchtivých, suchozemských prehistorických MEGALODONOV, sa samotné neubránia. Ostávame odhodlaní.
