A máme tu, ďalší kardinálny prúser a zároveň dôkaz o nefunkčnosti sfušovanej dohody o bratislavských lesoch.
Ale tentoraz, si našu pozornosť vyžiadala partahic “ AJŤÁKov“ z lesomanažmentu mestských lesov BA, zriadených magistrátom hlavného mesta BA. Riešenie problematiky bezpečnosti návštevníkov bratislavských lesov poňali tak, ako sa na správnych „AJŤÁKov“ patrí: – Ani si nevšimneš, nasťahuje sa ti do domu a všetko si privlastní!!!
Našu výzvu k zodpovednému prístupu za ochranu zdravia a bezpečnosť návštevníkov bratislavských lesov, vybavili expresným doručením stanoviska. V stanovisku sa uvádza, že v tejto súvislosti si dovolia nám pripomenúť, že na Slovensku, aj keď lesné pozemky musia byť spravované zo zákona (čo je milé, že aspoň nejakú povinnosť si priznali), z pohľadu našej požiadavky však nemusí byť bezpečnosť ich návštevníkov, zaručená!!! (odstraňovať sucháre je nepotrebné).
Na túto neochvejnú tupost, my nenachádzame znovu slov. Nielenže, máme akceptovať nekompetentnosť, ale ešte aj tolerovať ich nezodpovedný prístup. Ba dokonca, túto tuposť musíme aj dotovať skrz nezmyselnú Dohodu o bratislavských lesoch, ato astronomickými 1,6 mil. Eur. A aj napriek takémuto luxusnému dopovaniu našich bratislavských lesov, my „prostý ľud“ sme sa nielenže nedočkali žiadnych výhod, ale ani doposiaľ si nezaslúžili bezpečného pohybu v lese. A ani tragická nehoda zo začiatku roka, pri ktorej vyhasol perspektívny život malého chlapca (v dôsledku pádu suchého konára v lese na KOLIBE), nepriniesla očakávanú reakciu, naliehavo prijať zodpovednosti za bezpečnosť hlavne našich ratolestí, a neprinútila pánov „Chytrolínov“ a ich partuhic „AJŤÁkov“ lesomanažérov, ju považovať ani len za dôležitú. Priam sa stala pre nich irelevantnou (viď. obr.1 stanovisko MHmBA), pretože my, „prostý ľud“ sme v čase kovidovom, boli vďačný za „veľkorysé“ gesto môcť sa pozrieť aspoň do prírody. A tak, od tejto chvíle sa páni „Chytrolíni“ rýchlo dovtípili aké možnosti sa im ponúkajú pre zbavenie sa zodpovednosti. S vervou ázijského tigra sa nás preto snažia presvedčiť, že vstup máme realizovať len na zodpovednosť, našu vlastnú.
Doposiaľ však, je stále veľkou neznámou, čo vlastne týchto pseudomocipánov, udržuje v tak silnom presvedčení o vlastnej nadradenosti. Žeby naša povrchnosť, či ich strata pudu sebazáchovy, ktorá im nedovoľuje prijať fakt, že jedinou silou, je sila drvivej väčšiny? Potom následkom, takto skresleného videnia sa ale stáva, že aj „OSOL si môže zmyslieť, že sa chce na Koňa podobať“ – oblieka sa ako on, snaží sa hovoriť ako on, kráčať ako on, správa sa vznešene ako on, no bohužiaľ pri spoločnej účasti na významných pretekov, príde Upsss… a OSOL sa vo svojej pýche zakopne. A jediné, čo z neho vyjde, je len veľké ale o to prenikavejšie: IÁÁÁ, ktoré okamžite prezradí nielen jeho pretvárku ale aj pravý pôvod.
A tak z ľudí, ktorí nás oblbovali potrebou vytvárania bezzásahových plôch a hájili ponechávanie mŕtveho a kalamitného dreva v porastoch (ževraj pre potrebu sledovania prirodzeného vývoja nášho lesa. viď. Obr. 2), sa razom stávajú ďalšími oportunistickými ťažbármi, ktorí len čakajú na vhodnú príležitosť utrhnúť si koláča z práce druhých. Opätovne nás to utvrdilo, že naše pochybnosti neboli len výplodom našej fantázie, ale sú skutočnou odvrátenou tvárou našej spoločnosti. A naše zistenia len odhaľujú to, čo už dávno malo byť odkryté. Zároveň dokazujú, že títo ľudia sa neštítia ničoho a nikoho, od vykrádania lesa, klamania do očí verejnosti, až po smilné zapredanie sa aj nepriateľovi. A kvôli prachom, dokážu riskovať aj stratu svojej vlastnej tváre.
A preto, už v tomto momente môžeme s prehľadom povedať, že pompézne prezentovaný zmysel pre transparentnosť a zodpovedný prístup voči verejnému záujmu, ostáva aj naďalej iba nástrojom predvolebných sľubov a ich pripomienkou je len bezcenný zdrap papiera, menom „DOHODA o bratislavských lesoch“.
Ostávame ODHODLANÍ.
PR Devínska Kobyla