LESY Devínskej Kobyly – 5. stupeň ochrany prírody či nástroj papalášov na vytĺkanie kapitálu? Náš boj o nastolenie rovnosti nielen pred Bohom ale aj pred zákonmi sa vyostruje. Vo vyhlásenej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla kde má platiť najprísnejší 5. stupeň ochrany a v ktorej je bežnému človeku nielen zakázané venčenie so štvornohým miláčikom či hlasnejšie uľaviť si aby náhodou nevyľakal divú zver, nieto ešte zniesť úbohého chrobáčika z tohto sveta, avšak pre „Papalášov“ je to hotové zlaté eldorádo s jediným pravidlom „robiť len to, čo oni sami chcú“.
Pre nich ďalšia vítaná možnosť ako zvýšiť vplyv či získať ďalšie súkromné ihrisko do svojej zbierky. Pre nás, bežných občanov však pomyselný klinček do rakvy.
A tak sa potom stáva, že títo „PAPALÁŠI“ sa uchyľujú k hulvátskym pokusom o obchádzanie zákonov ako aj nekalým praktikám spojených so zavádzaním verejnosti o potrebe vykonávania zakázaných činností v 5. stupni ochrany prírodnej rezervácie. Tu hovoríme o povolenkách na vstup pre motorové vozidlá pre komerčné účely, či zabíjanie srnčej, danielej i muflonej zveri a to rovno pompéznym spôsobom, akým je organizovanie spoločných poľovačkách (mimochodom, tie sú zo zákona zakázané už od 3. stupňa ochrany) sprevádzaných hlučným rachotom zo streľby pripomínajúcou amerických kovbojov pri love divokých bizónov preháňajúcich sa po loviskách ukradnutých pôvodnému obyvateľstvu domorodých indiánov.
A to všetko sa deje pod záštitou orgánov ochrany prírody, ktoré v predmete ochrany PR Devínska Kobyla vyhlásenej Odórovou vládou, umožnili ťažko oportunistickým predátorom bažiacim po ešte väčšej moci uchmatnúť si čo najväčší kus z pomyselného koláča ako aj naštrbiť dôvery ľudí v to, že zákon platí pre každého rovnako.
Orgány ochrany na jednej stane presviedčajú, že predmet ochrany sa tu má realizovať obmedzovaním odstraňovania nebezpečných život ohrozujúcich stromov a to aj za cenu nášho zdravia či života. Zároveň na druhej strane však neprejavujú žiadny záujem o zabezpečenie náležitej ochrany chráneného územia v zmysle zákona, ba dokonca nie sú schopné ani garantovať, že na susedných parcelách prírodnej rezervácie nemôžu vyrásť developerské projekty či mnohomiliónové rekreačné zariadenie s celoročnou prevádzkou.
Je potrebné teda konštatovať, že orgány ochrany, tak namiesto dôsledného usmerňovania činností v „najvzácnejších“ biotopoch Slovenska a Európy, veselo udeľujú súhlasné stanoviská, na základe ktorých Okresné úradu udeľujú výnimky zo zákazov tak pre „VYVOLENÝCH“ ako aj pre svojich známych.
A nielenže to, ale ešte aj malých súkromných vlastníkov v týchto chránených územiach nútia vzdať sa slobodného rozhodnutia o spôsobe užívania svojho majetku a vnútiť im vlastnú ideológiu „uvedomelého“ prístupu každého zodpovedného občana k ochrane prírody, ktorou sa však ani oni sami neriadia.
Takémuto konaniu rozhodne musíme povedať „NIE“. A preto využijeme všetky dostupné prostriedky obrany ako aj sa okamžite obraciame na nadriadené štátne orgány z výzvou o pomoc pri náprave vo veci samej. Ostávame naďalej odhodlaní.
